Správa o súdržnej politike EU v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2016/2072(INI)) November 2016
Spoluspravodajcovia sa domnievajú, že využitie plného potenciálu tohto odvetvia si vyžaduje koordinované opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ale aj na úrovni EÚ. Spoluspravodajcovia na základe dôkladnej analýzy sektora a jeho problémov navrhujú niekoľko opatrení a politík, ktoré sa z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska zameriavajú na sedem kľúčových oblastí politiky, ktoré sú hlavnou témou tejto správy:
- zber spoľahlivých štatistických údajov a údajov založených na komplexnej definícii s cieľom zvyšovať povedomie o charakteristikách a potrebách sektora,
- monitorovanie vývoja v sektore s cieľom vytvárať účelné riešenia pre kultúrny a kreatívny priemysel,
- podpora inovácií a podnikania v kultúrnom a kreatívnom sektore uľahčovaním spolupráce s inými sektormi a politikami (výmeny),
- zlepšovanie prístupu k finančným prostriedkom, podpora nových podnikateľských modelov,
- využívanie súboru nástrojov existujúceho na európskej úrovni a sústreďovanie všetkých existujúcich nástrojov a iniciatív koherentným spôsobom,
- rozvoj zručností vrátane podnikateľských zručností,
- riešenie meniacich sa potrieb zručností a vyriešenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie, ako spoločne zodpovedné výbory podľa článku 55 rokovacieho poriadku, aby zapracovali tieto návrhy do návrhu uznesenia:
1. zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel funguje v prostredí, ktoré sa neustále vyvíja pod vplyvom rozvoja a využívania digitálnych informačných a komunikačných technológií v globálnom rozsahu;
2. opätovne zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel je založený na kreativite, kultúrnych hodnotách, zručnostiach a talente jednotlivcov s potenciálom vytvárať bohatstvo a pracovné príležitosti vytváraním hodnôt z duševného vlastníctva;
3. poukazuje na to, že kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý má obrat 535,9 miliardy EUR a vytvára 7,1 milióna pracovných miest, je zásadný pre stabilitu a dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;
4. poukazuje na to, že kultúrny a kreatívny priemysel zaručuje nielen kultúrnu rozmanitosť, ale aj pluralitu médií a hospodársku životaschopnosť Európskej únie;
5. konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel má strategický význam pre hospodársky rozvoj a vytváranie kvalitných pracovných miest v EÚ;
6. zdôrazňuje, že pri formulovaní právneho vymedzenia kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe by sa mali zohľadniť nové kultúrne a kreatívne trendy súčasnej spoločnosti a nepretržité zmeny a príležitosti, ktoré môžu digitálne technológie aj naďalej prinášať, a že takéto vymedzenie by sa malo vzťahovať na diela vrátane tovaru a služieb, ktoré sú produktmi umeleckého, kultúrneho alebo tvorivého procesu a ktoré sú chránené právom duševného vlastníctva bez toho, aby sa obmedzovali procesy, ktorými boli tieto diela vytvorené alebo vyprodukované;
7. preto sa domnieva, že ochrana držiteľov práv v súvislosti s legislatívnymi rámcami autorských práv a práv duševného vlastníctva je potrebná, a to spôsobom, ktorý uznáva hodnoty a stimuluje inovácie, kreativitu, investície a tvorbu obsahu a súčasne sa prispôsobuje neustálemu technologickému vývoju a budúcim digitálnym platformám;
8. zdôrazňuje, že EÚ by nemala uvažovať o kultúre iba z hľadiska vnútorného trhu, hospodárskej súťaže alebo obchodnej politiky, ale mala by z nej urobiť súčasť európskej politiky v oblasti spolupráce a rozvoja a zároveň zohľadniť osobitný charakter kultúrneho spektra EÚ; vyzýva Komisiu, aby upevnila väzbu medzi kultúrnym odvetvím, odborným vzdelávaním a kultúrnym a kreatívnym priemyslom, aby zvážila vytvorenie európskeho právneho rámca pre rozvoj učňovského vzdelávania v kultúrnom a kreatívnom priemysle vo všetkých členských štátoch EÚ a maximalizovala potenciál MSP v kultúrnych a kreatívnych odvetviach;
9. domnieva sa, že digitálne prostredie ponúka nové príležitosti na to, aby sa mohli tvoriť a produkovať kultúrne a kreatívne diela, aby sa mohli distribuovať, prevádzkovať a sprístupňovať širšej verejnosti nezávisle od fyzických a geografických obmedzení, včas, za nižšie náklady a s menšími prekážkami pri uvádzaní na trh; konštatuje však, že na čoraz integrovanejšom a digitalizovanějšom fóre by mohli byť autori a tvorcovia s obmedzenými zdrojmi v prostredí s väčšou konkurenciou finančne znevýhodnení;
10. domnieva sa, že digitálne technológie priniesli aj príležitosti na tvorbu rôznych druhov umeleckých diel alebo postupov, pre ktoré tieto digitálne technológie predstavujú podstatnú súčasť tvorivého procesu;
11. v tejto súvislosti pripomína, že sa kultúrny a kreatívny priemysel skladá prevažne z nespočetného množstva mikropodnikov, malých a stredných podnikov a tvorcov pôsobiacich v slobodnom povolaní, pričom majú obmedzený prístup k infraštruktúram, zdrojom a financovaniu s obmedzenou vyjednávaciu schopnosťou voči novým digitálnym možnostiam odbytu a ďalším sprostredkovateľom, ktorí majú dominantné postavenie na trhu, ako je tomu konkrétne v prípade umelcov a tvorcov pochádzajúcich z okrajových kultúrnych a jazykových oblastí; v tejto súvislosti podporuje potrebu vytvoriť vyvážený právny rámec, ktorý zohľadňuje osobitné charakteristiky odvetvia a poskytuje vhodné nápravné právne riešenia s cieľom umožniť tvorcom, aby získali lepšiu vyjednávaciu pozíciu;
12. zdôrazňuje, že pokračujúca digitálna inovácia vytvára tlak na kultúrny a kreatívny priemysel, aby prehodnotil a pretvoril svoje obchodné modely; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v najbežnejších obchodných modeloch sa ekonomická hodnota obsahu, ktorú je potrebné znovu definovať, vyskytuje v rôznych častiach hodnotového reťazca, ale môže byť presunutá na koniec hodnotového reťazca, čím bude systém, prostredníctvom ktorého kreatívne spoločenstvo čerpá hodnotu z obsahu vrátane spravodlivého odmeňovania autorov a tvorcov, stále zložitejší; zároveň konštatuje, že kreatívne spoločenstvo čelí takisto stratám vyplývajúcim z porušovania autorských práv, ako je napr. pirátstvo, a z rôznych problémov vznikajúcich v dôsledku neustálych zmien internetového prostredia a v súvislosti s problémami súčasných obchodných modelov;
13. zdôrazňuje význam nového digitálneho prostredia pre rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu pri zabezpečovaní väčšej viditeľnosti pre tvorcov a možnosti byť neustále v kontakte s publikom a spotrebiteľmi; preto sa domnieva, že k vytvoreniu právneho rámca, ktorý vymedzuje digitalizáciu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, by teda malo dôjsť až po rozsiahlej konzultácii so všetkými subjektmi začlenenými do hodnotového reťazca;
14. domnieva sa, že digitálne platformy sú prostriedkom zaisťujúcim širší prístup ku kultúrnym a kreatívnym dielam a je potrebné uvažovať o tom, ako tento proces môže fungovať s väčšou právnou istotou a rešpektovaním držiteľov práv;
15. vyzýva Komisiu, aby riešila otázku presunu hodnoty v súvislosti s prebiehajúcou diskusiou o autorských právach;
16. vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku kultúrnu stratégiu v digitálnom veku v súlade so všetkými politikami EÚ vrátane daňovej politiky;
17. vyzýva Komisiu, aby účinne riešila problém šírenia nezákonného digitálneho obsahu úmerne k rôznym dotknutým právam tým, že okrem iného podnieti lepšiu spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a dotknutým priemyslom a uľahčí vznik atraktívnych legálnych ponúk, ktoré budú dostupné v rozsiahlom katalógu s cezhraničnou prístupnosťou, pričom sa bude rešpektovať zásada teritoriality; rovnako vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozličné možnosti a zamerala sa na zmluvy týkajúce sa autorského práva s cieľom spravodlivejšie odmeňovať autorov a tvorcov, v záujme odmeňovania tvorivosti a inovácie a spolu s podporou transparentnosti v hodnotovom reťazci súvisiacom s autorskými právami v digitálnom prostredí, a chrániť národné kultúrne a jazykové osobitostí a stimulovať hospodársku a výskumnú činnosť; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby aj naďalej zisťovala, aké mechanizmy sú účinné pri postupe proti porušovaniu autorských práv, a zvyšovala informovanosť verejnosti v tejto oblasti;
18. pripomína výsledky verejnej konzultácie, ktorú začala Komisia, o regulačnom prostredí pre platformy a internetových sprostredkovateľov; zdôrazňuje skutočnosť, že účastníci uznávajú výhody online platforiem v tom, že sa kreatívny obsah stáva prístupnejším a komunikácia je jednoduchšia, ale zároveň sa zaoberajú nedostatočnou transparentnosťou a právnou istotou v tomto procese, pokiaľ ide o dodržiavanie autorských práv;
19. domnieva sa, že primeraná a účinná ochrana autorských a súvisiacich práv je kľúčová na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania tvorcov.
Celé znenie správy nájdete tu.